Dovolenka na lodi v Chorvátsku

Dovolenka na lodi - cestopis

O dovolenke na lodi som toho v minulosti počula už veľa. Okrem iného aj to, že taká dovolenka na mori stojí veľa peňazí a že "to je určite len pre snobov“. Dostala som však príležitosť presvedčiť sa, že to tak nie je. Jedného dňa na začiatku septembra sme vyrazili do Chorvátska a naša dovolenka na lodi sa mohla začať.

Plavba na trase Dubrovník–Split

Na prieskum dalmátskeho pobrežia z paluby lode sme si vybrali jednosmernú sedemdňovú plavbu na lodi z Dubrovníka do Splitu - nejednalo sa teda o klasickú okružnú plavbu loďou, pri ktorej je miesto začiatku aj zakončenia plavby rovnaké. Mali sme stráviť týždeň na lodi v oblasti Južnej Dalmácie - čakali na nás ostrovy Lokrum, Mljet, Korčula, ostrov Hvar a k nemu priľahlé ostrovčeky Šćedro a Pakleni otoci. Okrem toho sme sa tešili aj na prehliadky historických chorvátskych miest.

Príchod do Dubrovníka

Do Dubrovníka sme dorazili v nedeľu pred obedom. Značky ukazujúce smer k prístavu Gruž sme videli hneď pri vjazde do mesta, takže nájsť prístav Gruž, v ktorom kotvila naša loď, Pape Prvi, nebol vôbec problém (aj keď sa v Dubrovníku nachádzajú dva prístavy - prístav Gruž a druhý prístav v starom meste). Auto sme zaparkovali na stráženom parkovisku hneď vedľa prístavu. Do nášho nalodenia zostávala ešte hodina, a tak sme si čakanie skrátili prechádzkou po promenáde prístavu. O jednej sme si už mohli dať batožinu na loď a zapísať sa u kapitána lode na plavbu. Od tohto momentu sme mali voľno, naše kajuty vraj budú pripravené až večer.

Prehliadka mesta Dubrovník

Keďže loď mala vyraziť na more až v utorok ráno, mali sme dosť času na prehliadku unikátneho Dubrovníka a jeho 1940 metrov dlhých hradieb. Do starého mesta Dubrovníka pravidelne jazdia mestské autobusy 1A, 1B a 3. Aj my sme využili túto dopravu. Kto ešte nikdy nenavštívil Dubrovník, ten by sa tam mal určite čo najskôr pozrieť. Námestie a úzke uličky starého mesta ponúkajú so svojimi kaviarničkami a vinárňami čarovnú stredomorskú atmosféru. Prechádzka po mestských hradbách prináša nezabudnuteľné výhľady na mesto a na okolité ostrovy. Je zaujímavé, že ľudia aj dnes žijú v starodávnych kamenných domoch starého mesta. Uvidíte tu nielen stánky so suvenírmi, čakajúcimi na turistov, ale tiež miestnych obyvateľov pri svojich každodenných činnostiach a napríklad aj malých clapcov, ako hrajú futbal. Nie, Dubrovník rozhodne nie je skanzen. Naspäť k lodi sme sa dostali po šiestej večer a tešili sme sa na spoznávanie ďalších miest. Ale pred tým všetkým hlavne na večeru - naše prvé jedlo na lodi.

Večerný Dubrovník

Dubrovník - staré mesto

Posádka lode a spolucestujúci

Večer nás na lodi opäť privítal kapitán a posádka - jeho syn a dve dcéry, ktorí sa s úsmevom starali o poriadok na lodi a obsluhu nás pasažierov v reštaurácii. Na lodi bola ešte kuchárka a jeden starší plavčík. Všetkých nám pred večerou predstavili a na privítanie sme dostali domácu orechovicu. Kapitán lode nás oboznámil s lodným poriadkom a ďalšími pravidlami na lodi a pripomenul trasu našej plavby. Osadenstvo lode bolo skutočne medzinárodné - boli tu pasažieri zo Slovenska, Rakúska, Španielska, Belgicka, Nórska, ale aj z Ameriky. Z Česka sme tam boli len my dve. Celkovo nás bolo na lodi 27. O pol ôsmej sa podávala bohatá večera - polievka, hlavný chod (mäso, zemiaková kaša, zeleninový šalát) a nechýbal ani dezert. Na bare otvorili každému pasažierovi účet, kam posádka zapisovala objednané nápoje. Všetko, čo vypijeme, uhradíme až na konci plavby.

Ubytovanie na lodi

Zvolili sme si plavbu na lodi kategórie Premium, kde má každá kajuta klimatizáciu a vlastnú kúpeľňu so sprchou s teplou vodou a WC. Meno lode sme sa dozvedeli asi len 10 dní pred cestou do Chorvátska. Bola to loď Pape Prvi a bola naozaj nádherná!

Na pohodlných posteliach boli pre nás pripravené uteráky (uprostred týždňa nám ich posádka vymenila za čisté). Naša kajuta mala nečekane tri lôžka (obvykle bývajú len dve) - manželské dvojlôžko a tretie palandové lôžko. To nám prišlo celkom vhod - lôžko navyše sme využili ako ďalšie miesto na odkladanie oblečenia. V našej podpalubnej kajute sme mali aj jedno malé okrúhle okienko, ktoré sa dalo otvoriť. Počas plavby loďou však museli byť tieto podpalubné okná zatvorené, aby do kajút nenatiekla voda.

Druhý deň - výlet na ostrov Lokrum

V pondelok ráno sme mali prvý raz možnosť vyskúšať raňajky na lodi, ktoré posádka lode nazývala kontinentálne. Ide vlastne o klasické raňajky ako ich poznáme aj my - k pečivu (chorvátsky chlieb, tzv. kruh) je v ponuke tavený či plátkový syr, paštéta, marmelády, med, čokoládová pomazánka, jogurty, varené vajíčka, k tomu vždy káva alebo čaj. Každé ráno sme navyše dostali aj pohár džúsu. Loď ešte stále kotvila v prístave Gruž a vyplávať mala až ďalší deň ráno. A pretože sme prehliadku Dubrovníka stihli už prvý deň, dali sme na odporúčanie nášho kapitána a rozhodli sme sa hneď po raňajkách navštíviť blízky ostrovček Lokrum.

Počas hlavnej sezóny jazdí loď na Lokrum v pravidelných intervaloch z prístavu v starom meste po celý deň. Cesta tam netrvala dlhšie ako 15 minút. Vybavené potrebami na kúpanie a šnorchlovanie sme sa vydali po chodníčku cez hustý les na druhú stranu ostrova. Už po ceste nás prekvapilo veľké množstvo voľne sa prechádzajúch pávov, ktorí sa vôbec nebáli a pod vidinou nejakej dobroty sa k nám dokonca sami približovali až na dosah ruky.

Naším cieľom na Lokrume bolo jazierko so slanou vodou (prepojené s okolitým morom), príznačne nazývané Mrtvo more, a pobrežie na južnej strane ostrova, ktoré tvoria ploché kamene a zaujímavé skalné útvary. V jazierku je povolené kúpať sa a zo stromu nad ním dokonca visí lano, z ktorého sa dá skákať do vody. Nechýba tu ani stánok s občerstvením a vonkajšia kaviareň. Deň na Lokrume nám ubehol rýchlo a po predošlom dni strávenom šplhaním sa po mestských hradbách sme si tam príjemne oddýchli.

Ostrov Lokrum

Výhľady z plavby popri poloostrove Pelješac

Morské hviezdice v zátoke poloostrova Pelješac

V utorok ráno po raňajkách naša loď konečne opustila dubrovnícky prístav. Plavili sme sa pozdĺž pobrežia poloostrova Pelješac na severozápad. Výhľady na hornaté pobrežie boli skutočne nádherné. Niektorí pasažieri pospávali na lehátkach na palube lode, iní chytali lúče ranného slniečka.

Po zhruba dvojhodinovej plavbe sme zakotvili v tichej zátoke poloostrova Pelješac, kde nebolo vidno žiadnu inú loď ani jachtu. Motor lode sa stíšil a nastal čas nášho prvého kúpania sa z lode. Loď, na ktorej sme sa plavili, mala vzadu plošinu a skladacie schodíky, po ktorých sa dalo pohodlne dostať do vody aj späť. Nechýbala tu ani sprcha so sladkou vodou, takže po kúpaní v mori sme hneď mohli zo seba zmyť všetku soľ.

Pretože mám rada šnorchlovanie, rozhodla som sa preskúmať život pod hladinou pri pobreží, vzdialenom asi 200 metrov od lode. Okrem množstva rybičiek ma prekvapil aj naozaj veľký počet červených morských hviezdic vo veľmi plytkej vode, takže sa k nim dalo jednoducho potopiť a pozrieť si ich zblízka alebo sa ich aj dotknúť. Pri takom objave ale ľahko zabudnete na čas a zo zaujatia ma v tomto prípade vytrhlo len prenikavé zahúkanie lode, ktoré signalizovalo čas vydať sa ďalej. Medzitým už pre nás posádka nachystala chutný obed, ktorý sa opäť skladal z predjedla (tentokrát špagety s omáčkou), hlavného chodu (grilovaná morská ryba so zemiakmi a zeleninovým šalátom) a ovocného pohára ako dezertu.

Národný park Mljet

Zatiaľ čo sme si vychutnávali obed, loď smerovala ďalej na severozápad do prístavu Pomena na ostrove Mljet. Pomena je zároveň vstupnou bránou do miestneho národného parku, ktorý tvorí sústava dvoch slanovodných jazier (Veliko a Malo jezero). Obe jazerá vynikajú tyrkysovo modrou farbou a vďaka tomu, že sú s morom prepojené iba úzkym kanálom, je v nich voda o niečo slanšia. Aj niektoré morské živočíchy sa prispôsobili životu v týchto podmienkach. Niektoré z nich okrem týchto jazier nežijú nikde inde na svete (napr. medúzy z rodu Aurelia).

Aj keď je dovolené sa v jazerách kúpať, preskúmať krásy podmorského sveta jazier sme nestihli. To preto, že loď dorazila do Pomeny až o tretej popoludní a ďalšiu pol hodinu sme čakali, než sme mohli v prístave „zaparkovať“. Zvolili sme teda len prechádzku okolo Malého jazera a pozdĺž južného brehu Veľkého jazera.

Mljet nám učaroval nielen svojimi jazerami rozprávkovej farby, ale zaujala nás aj bujná vegetácia, zaujímavé geologické útvary v lokalite Zakamenica a prekrásne výhľady na útesy a ostrovček Sv. Marije, ktorý leží na Veľkom jazere a na ktorom sa nachádza starý benediktínsky kláštor.

Ostrov Mljet je tiež ideálny na cyklistiku - okolo jazier sú pekné asfaltové cyklotrasy, vhodné aj na výlety s deťmi. A kto by náhodou nemal so sebou bicykel, môže si ho blízko Pomeny požičať, rovnako ako kajak.

Národný park Mljet

Národný park Mljet

Špeciálna večera - Kapitánovo menu

Keby to bolo možné, určite by sme na Mljete strávili aj viac času - je to miesto, ktoré za to rozhodne stojí. Ale národný park sme museli opustiť do zotmenia. Ale nevadilo nám to, pretože sme sa už tešili na špeciálnu večeru na lodi - tzv. Kapitánovo menu.

Z čoho pozostávala taká večera? Posádka lode nám pripravila skutočnú hostinu, ktorá začala aperitívom podľa vlastného výberu - bola tam buď orechovica, travarica, višňový likér, prošek, či pelinkovac s citrónom. Súčasťou večere bolo niekoľko predjedál - obložené misy s pršutom, miestnym ovčím syrom a olivami, tuniaková pomazánka a kyselé rybky ančovičky s kaparami. Ako hlavný chod nám posádka ugrilovala provotriedne ryby - branciny - na olivovom oleji a cesnaku, s hranolkami, zemiakmi a špenátu podobnou blitvou ako prílohou. Na pitie sa podávalo víno Plavac a Subrian. To už sme mali celkom dosť. Ale aj tak sme neodolali záverečnému dezertu - palacinkám s višňovou zaváraninou a so šľahačkou. Po takom gurmánskom výkone nasledoval tanečný večer na palube lode, na ktorom sa zúčastnila aj posádka na čele s kapitánom.

Mesto Korčula

Na štvrtý deň ráno sme využili voľný čas do odchodu (loď mala z Pomeny vyplávať na obed) a rozhodli sme sa pre precházku do jednej z mnoha blízkych zátok. Chceli sme si zaplávať a pozrieť sa s potápačskými okuliarmi pod hladinu okolitého mora. Po poludní sa servíroval obed a vyrazili sme ďalej na severozápad, smerom k ostrovu a rovnomennému mestu Korčula. V Korčule sme sa vylodili o piatej popoludní. Nenechali sme nič na náhodu a hneď sme vyrazili na kopec nad mestom, kde sa nachádza stará pevnosť Forteca a dve vyhliadkové miesta. Práve tam sme si počkali na západ slnka, ktorého zlatisto červené svetlo ožiarilo starodávne kamenné steny a veže Korčuly.

Späť do mesta Korčula sme sa dostali až tesne pred zotmením. Úzke uličky, ktoré toto mesto pretkávajú v tvare pripomínajúcom rybiu kostru, ukrývali množstvo obchodíkov so suvenírmi, reštaurácií a vinární, otvorených až dlho do noci. Štíty domov, kostolov a aj veže pevnosti boli krásne nasvietené. Korčula má skrátka nezameniteľnú atmosféru. Využili sme to a v jednej z miestnych reštaurácií sme ochutnali výbornú pizzu s plodmi mora. Po vychádzkovom popoludní a dobrej večeri sme sa vrátili na loď a zaspali v našej útulnej kajute.

Mesto Korčula

Kúpanie z lode v opustenej zátoke

Chobotnice pri ostrove Šćedro

V piatok ráno nás zobudil až zvonček z reštaurácie, ktorý ohlasoval raňajky. Naša loď už ale bola v pohybe – pozdĺž južnej strany ostrova Korčula sme sa plavili na západ a ďalej na sever až k malému, borovicami porastenému ostrovu Šćedro, ležiacemu len 3 km južne od ostrova Hvar. Pri jeho brehoch sme zakotvili i desiatej dopoludnia, aby sme sa tu vykúpali.

Ostrov Šćedro je neobývaný, nenájdete tu žiadne turistické zariadenia. Práve preto ho často vyhľadávajú najmä jachtári. My sme mali šťastie, pretože vtedy v „našej“ zátoke žiadna iná loď nekotvila. Voda bola krištáľovo priezračná, ale na to už sme si pri kúpaní v opustených zátokách počas plavby loďou zvykli. Zaujímavé však bolo dno pri pobreží ostrova, tvorené akýsimi plochými oblými kameňmi. Pod nimi boli často diery rôznych veľkostí, ktoré boli ako stvorené pre úkryt morských živočíchov. A práve z jednej takej skrýše čosi vyliezalo von. Bola to chobotnica - moja prvá chobotnica, ktorú som kedy na Jadrane videla. Na dĺžku merala určite najmenej 60 cm. Bohužiaľ si zvolila dieru na svoje rozmery príliš malú a nemohla sa do nej celá schovať. Zúfalo sa tlačila do malého priestoru pod kameňom, nemohla tušiť, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo, že si ju chcem len obzrieť.

Súostrovie Pakleni otoci

Z vody nás opäť dostal až lodný zvonček, tentokrát signalizujúci obed. Po ňom sme sa uvelebili na hornej palube do rozkladacích lehátok. Výdatné jedlo, teplo slniečka a príjemné kolísanie sa na vlnách urobili svoje a my sme onedlho tvrdo zaspali. Keď sme sa o hodinku prebudili, loď už opäť plávala okolo členitého pobrežia, tentokrát okolo súostrovia Pakleni otoci, ležiacom na juhozápade ostrova Hvar. Hľadali sme zátoku, o ktorú sa nebudeme musieť deliť s inými loďami.

Skupina 11 ostrovčekov sa síce vyznačuje neskutočným množstvom hlbokých zátok, ale je vyhľadávaným cieľom jachtárov a turistov z Hvaru, odkiaľ sa dá na ostrovy jednoducho dostať výletnou loďou. Úplne opustený záliv sme síce nenašli, ale nevadilo nám to. Akoby medzi „lodiarmi“ vládlo nepísané pravidlo o nenarušovaní toho vzácneho a všetkými vyhľadávaného pokoja a súkromia, ktoré čaká len na tých, ktorí dorazia po mori.

Súostrovie Pakleni otoci

Prístav v Hvare

Mesto Hvar

Do prístavu v Hvare sme priplávali o šiestej hodine večer. Slniečko už nad horizontom mora rozohralo hru všetkých farieb a kamenné staré mesto sa sfarbila dozlata. Po výdatnom obede na lodi sme ešte stále neboli hladné, preto sme sa vydali na prehliadku historického mesta. Pre mesto Hvar je typické široké námestie s kamennou dlažbou a zástup historických budov a kostolov. Promenádu okolo prístavu lemujú vysoké palmy. Nad mestom sa ako dominanta mesta týči Španielska pevnosť zvaná Španjol, ktorá bola v 16. storočí prestavaná z pôvodného hradu. Cez deň sú z nej úchvatné výhľady na súostrovie Pakleni otoci. V noci je zas krásne nasvietená a vytvára mestu akúsi pomyselnú zlatú korunu.

Takmer každý stánok so suvenírmi v meste Hvar ponúka sušenú levanduľu, ktorá je asi najtypickejšou rastlinou pre tento ostrov. Ani my sme tomuto suveníru neodolali. Na večeru sme si kúpili len ovocie na miestnej tržnici a keď už sme mali chodenia po meste dosť, vrátili sme sa na loď, aby sme sa dobre vyspali na nasledujúci deň.

Pláž Zlatni rat na ostrove Brač

Šiesty deň, teda v piatok, nás prebudilo pohupovanie lode - boli sme už opäť na ceste. Prvým cieľom dnešného dňa bolo mestečko Bol na ostrove Brač, a hlavne jeho krásna okruhliaková pláž Zlatni rat. Tá je dokonca považovaná za najkrajšiu pláž v Chorvátsku. Je to však spôsobené zrejme najmä tým, že je vďaka svojej fotogenickosti takmer na všetkých pohľadniciach a tým je aj najznámejšia. Za tie roky, čo chodím do Chorvátska, som spoznala mnoho iných, minimálne rovnako krásnych pláží, ktoré len nie sú tak známe.

Zlatni rat nás rozhodne nesklamal, čo sa týka krásnych drobných okruhliakov a vstupu do mora. Body sme mu ale museli ubrať za preplnenosť pláže veľkým počtom turistov. Nič iné sme ale pri tak známej pláži nečakali. Čo sa nám však v Bole veľmi páčilo, bolo mestečko postavené z ceneného belostného bračského mramoru, ktorý bol použitý aj na stavbu Bieleho domu vo Washingtone.

Príjemná bola aj prechádzka dlhou vydláždenou promenádou, vedúcou pod vysokými borovicami z mesta až na pláž Zlatý roh. Na tejto promenáde sme strávili mnoho času pri stánkoch so suvenírmi, ktorých tu bolo naozaj neúrekom. Promenáda viedla okolo pobrežia, ktoré tvorili malé okruhliakovo-piesočné plážičky, oddelené od seba veľkými kameňmi. Po ceste sme míňali aj niekoľko kaviarní s vonkajším posedením a zábavný park pre deti. Bol sme vyhodnotili ako ideálne letovisko pre dovolenku pri mori v Chorvátsku s deťmi.

Pláž Zlatni rat - Bol, ostrov Brač

Diokleciánov palác v Splite

Split

Po obede vyrazila naša loď do Splitu. Pretože sme si ešte urobili zastávku na kúpanie v inej časti ostrova Brač, doplávali sme do Splitu až neskoro popoludní. Okrem toho, že Split je najväčším mestom na pobreží Chorvátska, má aj krásne historické centrum, vyhľadávané predovšetkým pre svoje architektonické skvosty. Najväčším lákadlom je nepochybne rozľahlý Diokleciánov palác, ktorého výstavba začala už v 3. storočí. Zaujímavé sú ale aj jeho podzemné priestory, kostoly a zvonice katedrály, z ktorej sú jedinečné výhľady na mesto a hradby paláca. Náš pobyt v Splite a vlastne celú plavbu sme zakončili v miestnej reštaurácii výbornou dalmátskou večerou a vínom.

Záver plavby loďou v Chorvátsku

Nasledujúci deň, teda v nedeľu, mala byť naša plavba na lodi oficiálne ukončená. Po raňajkách sme teda pri bare na lodi zaplatili účet za nápoje a rozlúčili sa s kapitánom a jeho posádkou. Plavba loďou, ktorú sme absolvovali, stála vrátane polpenzie a všetkých pobytových poplatkov okolo 25 000 Kč. Mali sme však príležitosť navštíviť miesta, na ktoré sa človek bežne nedostane. V jednom týždni sme spoznali hneď niekoľko historických miest a ostrovov. Takto netradične strávená dovolenka nás milo prekvapila a inšpirovala k ďalšej podobnej plavbe, napríklad v kombinácii s jazdou na bicykli po ostrovoch - cykloplavbe.

Autorka: Monika Hrdinová